Edgar and flamingos

 Od detského sna k realite
Dom fotografie, Liptovský Mikuláš, 27. 6. – 21. 9. 2008
Leica gallery, Praha, 5. 9. – 26. 10. 2008

Adriana Pes a Eduardo

Jeden z najzaujímavejších zjavov na súčasnej slovenskej scéne fotografického dokumentu, absolvent opavského Instutu tvůrčí fotografie,  Andrej Balco, mal ako malý chlapec najobľúbenejšiu knihu  - cestopis od Zikmunda a Hanzelky Tam za riekou je Argentína. S úžasom, vzrušením  a nesmiernou zvedavosťou listoval jej stránkami, ukladal do detského vedomia obrazy exotických krajov, netušiac, že o mnoho rokov neskôr ho táto fatálna príťažlivosť zavedie síce do krajiny susednej, ale tak veľmi podobnej tej jeho vysnívanej – tam za mlákou bude Brazília!
V rámci medzinárodnej siete IPRN (International Photography Research Network – www.theiprn.org) získal prestížne štipendium a možnosť vycestovať na dva mesiace na tvorivý pobyt pod záštitou hosťujúcej inštitúcie – Universidade Federal Fluminese na predmestí Niteroi  v Rio de Janeiro. Podmienkou pri predkladaní konceptu bolo dodržanie hlavnej témy, charakteristickej pre všetky projekty IPRN a síce témy práce. Práve toto zadanie  Andrejovi Balcovi vynikajúco sadlo v súvislosti s jeho predošlou tvorbou a brazílskym pobytom na ňu plynulo nadviazal a pokračoval vo svojom umeleckom smerovaní. S témou práce sa totiž cielene zaoberal už v predchádzajúcom silnom cykle Sunday Wishes/Nedeľné želania z r. 2006, v ktorom v intenciách inscenovanej dokumentárnej fotografie upriamil pozornosť na sociálny problém ilegálnych ukrajinských robotníkov na území Slovenska. Cyklus tvoria portérty jednotlivých aktérov v prostredí ich ubytovní. Andrejovi Balcovi však nestačili len ich podobizne, chcel sa dostať hlbšie pod povrch a preto každý snímok doplnil aj o krátke interview, v ktorom sa portrétovaných pýta osem jednoduchých otázok o živote, rodine, snoch a túžbach.
Podobne chcel postupovať aj v Brazílii a po hlbšom oboznámení sa s brazílskymi reáliami a situáciou v krajine našiel tému, ktorá sa zdala byť tá správna - postavenie domácich sluhov v brazílskych domácnostiach. Rovnako ako ukrajinskí robotníci na Slovensku či v Česku, sú sluhovia v Brazílii skupinou, o ktorej sa málo vie, ktorá je viac – menej neviditeľná, ale početná. Balco začal predstaviteľov tejto skupiny v Riu po počiatočných peripetiách pri hľadaní kontaktov objavovať a vnikať do ich prostredia v obydliach pánov, ktorým slúžili a neskôr aj v ich vlastných domovoch. Z tohto krátkeho, ale intenzívneho a náročného snaženia vzišiel cyklus, ktorý zachytáva dva svety prelínajúce sa na jednom mieste – svet sluhov a svet ich pánov, ktorí nie sú vždy len príslušníci najvyšších vrstiev brazílskej spoločnosti. Ako uvádza sám autor: „Domnieval som sa, že využívanie služobníctva je bežné len vo vyššej spoločenskej triede a prekvapilo ma, že takmer každý, koho som stretol, má minimálne jedného človeka, ktorý sa mu stará o chod domácnosti, kým on slúži u bohatej rodiny na druhej strane ulice.“
Balcov cyklus rúca aj ďalší, pre nás Európanov možno častý presudok, a síce vzťah medzi sluhom a pánom. Zo snímkov je patrné, že súčasný svet domácej práce už dávno nemá podobu otrockého vazalstva a že páni a sluhovia môžu mať vzťah založený na priateľstve, úcte a rešpekte. Opäť bezprostredný autorov dojem: „ ... v mnohých prípadoch sa „sluhovia“ stali domácimi radcami, priateľmi a takmer plnohodnotnými členmi rodiny. Všetko toto  som postupne objavoval pri každom novom stretnutí a utvrdzoval som sa v názore, že vzťah medzi  tymito odlišnými svetmi je symbiotický a práve vzájomné dopĺňanie a ovplyvňovanie je to, čo ma zaujíma a čo chcem zaznamenať.“
Autorovým zámerom bolo zachytiť oboch protagonistov  - pána a jeho sluhu v ich spoločnom priestore, teda v obydlí pána. V tomto prípade ustupuje inscenovanie do úzadia, autor dáva svojim modelom voľnú ruku a necháva ich zaujať polohu, ktorá je pre nich v danom prostredí  najprirodzenejšia. Každý výjav z domáceho prostredia je doplnený o jednoduchý až prísny portrét sluhu  i pána. Aj v tomto cykle rovnako ako v Sunday Wishes dopĺňa autor obrazový materiál sprievodnými textami, ktoré tvoria krátke rozhovory s jednotlivými aktérmi a ich odpovede na dve jednoduché otázky: 1. Ak by si chytil zlatú rybku, ktorá by ti mohla splniť jedno želanie, čo by si si želal? 2. Čo pre teba znamená práca?
Táto malá reflexia je pri odkrývaní dvoch prelínajúcich sa svetov, pri snahe pochopiť iné, či odlišné, ďalším rozmerom, ktorý môže pri vnímaní vizuálnych príbehov z Ria poslúžiť  ako užitočné vodidlo.
Cyklus Domésticas mal premiéru ako samostatná výstava v Dome fotografie v Liptovskom Mikuláši, ktorý ako súčasť networku IPRN zaštítil Balcov pobyt v Brazílii. Výstava sa konala v rámci dramaturgickej koncepcie Domu fotografie zameranej na tému práce (pozri projekt Men at Work v Ateliéri č. 11/2008, s. 6 ) a 25. 9. bude na jeho pôde predstavený aj samostatný katalóg Andrej Balco - Domésticas vydaný v edičnom rade Domu fotografie.
Výstavný projekt Domésticas bude mať reprízu v pražskej Leica gallery.
 

Autor: Anna Maximová